Úzkosť u detí: Príznaky, príčiny a rodičovská podpora

Ako rozpoznať úzkostnú poruchu u detí a ako im rodičia môžu pomôcť

Rozlišovať medzi prirodzenou plachosťou a úzkostnou poruchou u detí môže byť náročné. Zatiaľ čo určitá miera obáv je súčasťou vývoja každého dieťaťa a slúži ako ochranný mechanizmus, pretrvávajúca a intenzívna úzkosť môže mať vážny dopad na kvalitu života dieťaťa. Úzkostné poruchy sa môžu prejavovať rôznymi fyzickými symptómami, ako sú problémy so spánkom, dýchavičnosť, alebo zvýšená plačlivosť, a môžu viesť k pocitu izolácie a samoty.

Rodičia hrajú kľúčovú úlohu v podpore svojich detí, pokiaľ ide o prevenciu a zvládanie úzkostných porúch. Je dôležité, aby boli informovaní o príznakoch úzkosti a vedeli, kedy je čas vyhľadať odbornú pomoc. Rovnako je podstatné, aby rodičia podporovali svoje deti v školskom prostredí, ktoré môže byť častým zdrojom stresu a úzkosti.

V tomto článku sa pozrieme na to, ako rozpoznať príznaky úzkostnej poruchy u detí, aké sú najčastejšie príčiny a ako môžu rodičia svojim deťom pomôcť. Tiež sa dotkneme dôležitosti otvorenej komunikácie s učiteľmi a ako pristupovať k situáciám, ako je šikana.

Aké sú najčastejšie príčiny úzkosti?

Príčiny rozvoja úzkostných problémov sú rôzne. Časté sú problémy v rodine, hádky či rozchody rodičov, nedostatok podpory od rodičov, nedôvera, nevhodná alebo chýbajúca komunikácia či patologické vzťahy. Rovnako tak môžu byť rizikové prílišné nároky na deti a preťažovanie detí, predčasné vystavovanie nadmernému tlaku a očakávania u výkonovo orientovaných rodín, kedy sa ľahko objavuje u detí strach zo zlyhania. Školské prostredie je samozrejme taktiež významným spúšťačom úzkostí u detí. A to ako čo sa týka výkonov a výsledkov, tak v oblasti rovesníckych vzťahov a potreby byť súčasťou skupiny. U detí, ktoré trpia úzkosťou, často vzniká pocit osamelosti, pocit, že sú na svoje problémy samy a nemajú sa komu zveriť. To však ich problémy len zhoršuje.

Ako rodičia môžu deti pred nárokmi školského prostredia chrániť?

Rodičia samozrejme nemôžu deti ochrániť pred nárokmi alebo požiadavkami školského prostredia. Prehnane protektívny prístup môže paradoxne úzkosti u detí zvyšovať, pretože sa deti prirodzene vo svojom sociálnom prostredí „neotužujú“. Dobrou prevenciou ale je, keď sa rodičia naozaj zaujímajú o to, ako sa deťom v škole darí, čo sa im tam páči, čo ich baví, s kým sa kamarátia. Podporujú ich v zdieľaní ich zážitkov, oceňujú úspechy či prekonanie prekážok, ukazujú im, ako sa vyrovnávať s ťažkosťami či neúspechmi. Dieťa by malo vedieť, že rodič stojí na ich strane a pomôže, pokiaľ je to potrebné. Ale zároveň im treba odovzdávať kompetencie primerane ich vývoju a dôveru, že ono samo je schopné už mnohé zvládnuť. Známky nie sú všetko a tlak na dokonalé výkony deti stresuje. Deti by mali byť vedené k tomu, aby mali samy motiváciu učiť sa nové veci a spoznávať. Je prirodzené, že sa záujmy detí špecifikujú a niektoré predmety ich bavia a idú im viac, iné menej. A je prirodzené, že sú obdobia v ich vývoji, keď záujem o učenie nie je na prvom mieste. Dieťa v školskom prostredí nezískava len znalosti z učiva, ale učí sa aj mnohým iným zručnostiam a získava cenné skúsenosti do života, napríklad ako si nájsť a udržať kamarátov, ako si získať pozíciu v kolektíve, ako sa presadiť, ako vychádzať s autoritami, učia sa dodržiavať pravidlá, mať pravidelný režim, plniť úlohy a podobne.

Je dobré byť v kontakte s učiteľmi?

Rozhodne. Je dobré, keď sú rodičia v kontakte s učiteľmi dieťaťa a ak ich napríklad informujú o dôležitých zmenách v živote dieťaťa. Učiteľ môže byť v škole pre dieťa podpornou osobou a rodičia by sa nemali báť riešiť s ním situácie, pri ktorých dieťa potrebuje pomoc. Pokiaľ je na škole školský psychológ a rodičia majú pocit, že by dieťa v školskom prostredí potrebovalo zvýšenú podporu, je dobré sa na neho obrátiť.
Pokiaľ sa jedná o šikanovanie, vždy treba dieťaťu s touto situáciou pomôcť. Je to závažná vec, na ktorú dieťa samo nestačí a potrebuje pomoc a podporu od dospelých.

Ako sa zachovať v prípade šikanovania?

Pokiaľ sa jedná o šikanovanie, vždy treba dieťaťu s touto situáciou pomôcť. Je to závažná vec, na ktorú dieťa samo nestačí a potrebuje pomoc a podporu od dospelých. Školy majú na tieto situácie vypracované plány a mali by s ňou vedieť zaobchádzať. Je preto potrebné vždy spolupracovať s triednym učiteľom dieťaťa a následne aj napríklad s vedením školy, metodikom prevencie, výchovným poradcom a podobne.

Zdroj: www.marianne.cz

K téme

Podľa veterinára je nevhodné, aby spal domáci maznáčik spolu s dieťaťom v posteli. Aké sú dôvody?

Zdravotné signály, ktoré vám prezradia vaše nechty