Úzkosť u detí pribúda! Na vine je karanténa aj rodičia, ale môže za ňu aj osamelosť, uvádza terapeutka

Úzkosti patria medzi najčastejšie psychické problémy, ktoré trápia mladých a dospievajúcich. Vo veľkej miere to umocnil covid a s ním spojené reštriktívne opatrenia, ale vplyv na rozvoj problémov mávajú aj rodičia. Čo všetko môže spôsobiť alebo zhoršiť úzkosť?

Vrodené sklony k úzkostiam má vo väčšej či menšej miere zhruba 20 % populácie. Či u nich problémy prepuknú, ovplyvňuje niekoľko aspektov. Podľa bio-psycho-sociálneho modelu ich možno rozdeliť do troch skupín. Prvá je biologická stránka, to je naša genetická výbava. Ďalej psychologická stránka na úrovni sebaprijatia a sebahodnoty. A posledná je sociálna stránka, ktorú ovplyvňuje výchova, školský kolektív či kolektív rovesníkov, a teda napríklad šikanovanie, týranie či ďalšie traumatické skúsenosti.

Úzkosti sa týkajú stále viac aj detí a dospievajúcich. „Máme pomerne dosť pacientov medzi ôsmimi a 12 rokmi. Výrazne sa zdvoj- až strojnásobil počet adolescentov,“ hovorí Marie Funke, psychoterapeutka a vedúca psychologickej a psychiatrickej kliniky Adicare. A príčiny problémov sú podobné ako v dospelosti.

Sami s mobilom

Nikoho asi príliš neprekvapí, že keď človek prejde napríklad šikanovaním, ovplyvní to jeho sebapoňatie a môže to viesť k úzkostiam a sociálnej fóbii. Avšak existujú aj rizikové faktory, ktoré máme plne vo svojich rukách: Napríklad nedostatok pohybu – aj ten spôsobuje psychickú nepohodu (nielen u detí a mládeže).

Ďalším negatívnym vplyvom je osamelosť. Mobilné telefóny a sociálne médiá síce poskytujú možnosť sa s druhými spojiť, kedykoľvek po tom zatúžite, ale v reálnom svete to od ľudí skôr vzďaľuje. Deti sú síce vonku spolu, ale každé je pritom na svojom telefóne – a aj to prehlbuje pocit osamelosti. Podľa Márie Funke elektronické médiá negatívne ovplyvňujú aj pozornosť, pritom ide o veľmi dôležitú kognitívnu zložku, vďaka ktorej je možné napríklad korigovať toxické myšlienkové vzorce.

Helikoptéroví rodičia ako problém

Vplyv na rozvoj úzkosti má aj rodinné prostredie. A nie je nutné si hneď predstavovať rozpadnuté či dysfunkčné rodiny, môže sa jednať aj o starostlivých rodičov. Lenže niektorí až príliš lipnú na výkonoch, čím v potomkoch prebúdzajú strach zo zlyhania. A ak má dieťa krehkejšiu psychiku, môžu v ňom touto podmienenou láskou vyvolať úzkosti.

Na druhej strane sú hyperprotektívni rodičia, často sa o nich hovorí ako o rodičoch helikoptérových či vrtuľníkových. Tí sa snažia potomkov chrániť, a to nielen pred reálnym zlom, ale „pred celým svetom“. Ochraňujú ich pred akýmkoľvek nepohodlím a všetko za ne vybavujú a u detí sa potom nerozvíja zdravá duševná otužilosť ani samostatnosť.

S kým sme sa rozprávali

Marie Funke je vedúca terapeutka psychologickej a psychiatrickej kliniky Adicare. Vyštudovala psychológiu na Pražskej vysokej škole psychosociálnych štúdií, filozofiu na Filozofickej fakulte Karlovej Univerzity a psychológiu a sociálnu prácu na Katholische Universität Eichstätt. Má za sebou niekoľko výcvikov kognitívne behaviorálnej terapie a je členkou Českej spoločnosti KBT. Venuje sa diagnostike závislostných a afektívnych porúch a behaviorálnej terapii porúch príjmu potravy.

Zdroj: www.prozeny.cz

K téme

Podľa veterinára je nevhodné, aby spal domáci maznáčik spolu s dieťaťom v posteli. Aké sú dôvody?

Zdravotné signály, ktoré vám prezradia vaše nechty