Spánková paralýza: záhadná zlá bytosť alebo ľudský mozog?

Predstavte si, že spíte vo svojej pohodlnej, teplej posteli. Zdajú sa vám krásne sny a nič vás neznepokojuje. Náhle však fyzicky cítite, že vám niečo sedí na prsiach a dusí vás takmer až do straty jasného vedomia. Celé telo vám zmŕtvelo, nedokážete pohnúť rukou ani nohou, nemáte absolútne žiadnu možnosť brániť sa neznámemu votrelcovi.

Počujete desivý zvuk vzduchu, ktorý vám uniká z pľúc a zdá sa vám, že už vás to hrozné «čosi» odtiahne niekam do čiernej nepriepustnej temnoty. Srdce vám zbesilo búši a zdá sa, že každú chvíľu vám doslova vyskočí z hrude. Tento des trvá pár sekúnd až pár minút, ktoré sa však zdajú byť celou večnosťou. Postupne sa vám vedomie vyjasňuje, záhadná bytosť bez stopy mizne, dokážete pohnúť končatinami.

V atmosfére takej hrôzy sa dá uveriť v čokoľvek: v domáceho škriatka, šotka, raracha aj mimozemšťanmi. Ale čo to bolo naozaj? Obyčajná nočná mora alebo kruté pletichy domáceho raracha?

Pokiaľ vás niekedy niečo podobné postihlo, neobviňujte hneď záhadné sily ani sa neobjednávajte k psychiatrovi. Zakúsili ste skrátka spánkovú paralýzu, ktorej sa niekedy tiež hovorí spánková obrna a ešte výstižnejšie – syndróm starej čarodejnice. Prečo k tomuto podivnému javu dochádza a má v nás vyvolávať obavy? Povedzme rovno, že s čarodejnicami to naozaj nemá spoločné. Názov sa zrodil pre desivé sprevádzajúce príznaky, ktoré boli v minulosti spájané s vyčíňaním čarodejníc alebo rôznych domácich škriatkov, šotkov a raráškov. Aj v minulosti ľudia v tomto stave často vnímali prítomnosť akejsi inej, snáď nadrirodzenej bytosti a zároveň hrôzyplné pocity dusenia a tlaku na hrudník. Často uvádzali, že im na hrudi niekto priamo sedel. Jav a legendy s ním spojené je rozšírený prakticky vo všetkých kultúrach, poznali ho starí Gréci, Čína aj africké krajiny, desivé duchmi s ním spojené poznajú na Islande aj v Turecku. Mnohí známi umelci spánkovou paralýzou trpeli – napríklad Goya alebo van Gogh a inšpiráciou zrejme boli aj pre Hieronyma Boscha.

O čo teda ide? O nič, čo by sa vymykalo vedeckému poznaniu. Vedci tento druh paralýzy opisujú ako stav prechodu medzi spánkom a bdením. Mozog si čiastočne uvedomuje realitu, ale nedokáže ju naplno odlíšiť od sna. Spánková paralýza je tak akýmsi mostom medzi svetmi. Ide o stav krátkodobý, telo sa v ňom nie je schopné pohnúť, kostrové svalstvo je ochromené a ochabnuté, človek však napriek všetkým pocitom dusenia a nedostatku dychu zostáva pri vedomí. Pretože ide o stav prechodu medzi bdením a spánkom, môže nastať buď pri zaspávaní alebo pri prebúdzaní. Fyziologicky je spojený s ochrnutím, ku ktorému dochádza prirodzene počas tých fáz spánku, keď človek zje (REM fáza). Mozog počas nich funguje, telo je však ponorené do spánku a nehýbe sa. Táto nehybnosť slúži na jeho ochranu – pohyby vyvolané snívaním by mohli spôsobiť zranenie. Človek sa v tejto fáze môže náhle prebudiť, mozog však preberá telo z ochranného režimu paralýzy s oneskorením.

Často dochádza aj k halucináciám sluchovým aj zrakovým, k pocitu, že je človek z tmy pozorovaný, že si ho niekto zblízka prezerá a pohybuje sa po miestnosti. Skutočnosť sa mieša so snom. Môžeme vidieť aj počuť, podvedomie však k prežívanej skutočnosti primieša aj iné obsahy.

Podľa výskumov zažil spánkovú paralýzu aspoň raz v živote každý šiesty až ôsmy človek, sú však aj rizikové skupiny, kde je to až dvadsať percent. V rokoch 1993 a 2002 boli vykonané štúdie ukazujúce, že k šesťdesiatim percentám takzvaných únosov mimozemšťanov do UFO dochádza v spánku. Keď bola kontrolná skupina podrobnejšie testovaná, vyšlo najavo, že ľudia v nej trpeli spánkovou paralýzou v miere oveľa väčšej ako zvyšok testovaných osôb. Všetci ľudia, ktorí spánkovú paralýzu opisujú, sa zhodujú, že to je hororový zážitok neporovnateľný ani s tou najhoršou nočnou morou.

Na základe niektorých štúdií sa tvrdí, že častejšie bývajú spánkovou paralýzou postihnuté osoby s nepravidelným spánkovým režimom alebo ľudia dlhodobo vystavení stresu. Spánková obrna však rozhodne nie je záležitosťou modernej doby. Nevysvetlíme ju zmenami v ľudskom správaní ani zvýšeným stresom. Pádnym argumentom sú tu opisy týchto zážitkov pochádzajúce z dávnych čias a kultúr. Zlí duchovia spánkovej obrny navštevovali v spaní aj príslušníkov prírodných národov. Prečo aj dnes majú halucinácie pri spánkovej paralýze výhradne desivú podobu, je doteraz záhadou. Nie všetko sa teda dá vysvetliť ľahko, ale prebieha intenzívny výskum, pretože spánok má veľký význam pre ľudské zdravie. Spánková paralýza je radená medzi spánkové poruchy. Je jasné, že pokiaľ sa u niekoho prejavuje opakovane, nemôže to nezanechať následky na jeho zdravie.

U nás sa týmto výskumom zaoberá Inštitút spánkovej medicíny Ústavu národného duševného zdravia.

Zdroj: astroplus.cz

K téme

Menopauza a sex: Ako si udržať záujem o milovanie aj v pokročilom veku?

Čo je spánková paralýza? Môže za to záhadná zlá bytosť alebo ľudský mozog?