Rodič by mal vždy urobiť prvý krok. Ako napraviť vzťah rodiča s dieťaťom

Svoj problematický vzťah s dieťaťom nespravíte tak, že ho budete ešte viac kritizovať či trestať. Ako sa správať tak, aby ste trhliny vo vašom vzájomnom pute čo najlepšie zacelili?

Vôbec ma nechce počúvať.” „Hovorím na ňu, ale je to ako hovoriť do steny.” „Chvíľku je v pohode, a potom zrazu vyletí.” „Je absolútne roztržitý, dezorganizovaný a náladový.” „Vôbec netuším, kvôli čomu tak vyvádza.” „Ukladanie do postele aj ranné vstávanie a rozprávanie sa do škôlky je úplná nočná mora.” „Niekedy je dokonca voči nám agresívna a vulgárna.” Znie vám to povedome? V knihe Roztržitá myseľ: Pôvod a liečenie porúch pozornosti opisuje jej autor Gabor Maté správanie detí, s ktorými si rodičia nevedia rady. Na základe pozorovania rodinnej dynamiky vysledoval, že druh zdanlivo nepriateľského správania, ktoré mnohé deti voči svojmu okoliu prejavujú, má jeden zdroj, a to podvedomý pocit odtrhnutia od rodičov – pocit dieťaťa, že ho mama s otcom opustili. Kritiku a pokusy o dojednanie disciplíny zo strany rodičov potom deti často prežívajú ako odmietanie. Odpor a je však vo väčšine prípadov prejavom bolesti a neistoty.

„Je nutné obnoviť vzájomný vzťah rodičov s deťmi a postaviť ho na oveľa istejších a stabilnejších, a menej konfliktných základoch,” píše Gabor Maté vo svojej knihe. Vo svojej knihe sa známy lekár a terapeut zaoberá predovšetkým deťmi s poruchou pozornosti, ktoré bývajú veľmi citlivé na negatívne impulzy. Zároveň však na základe svojej citlivosti rovnako dobre reagujú na zmeny pozitívne. Kroky, ktoré slúžia na posilnenie väzby s dieťaťom, však neplatia zďaleka iba pre deti s poruchou pozornosti. Pracovať na náprave nefunkčných vzorcov správania môžu úplne všetci.

Ako na to?

1. Preberte aktívnu zodpovednosť za vzájomný vzťah

Každý deň dieťaťu ukazujte, že stojíte o jeho prítomnosť. Je dôležité s dieťaťom tráviť čas, a to ako aktívne, ale napríklad aj tak, že sa spolu budete len tak „poflakovať”. Keď ste s dieťaťom, nie je možné zaujatie iba predstierať. Je potrebné byť skutočne prítomný. Dieťa musí vnímať, že z rodiča vyžaruje energia aktívneho záujmu. Pocit, že ho rodičia chcú a tešia sa z neho, je pre dieťa tým najväčším darom a základom pre lepšie sebaprijatie.

2. Svoje dieťa nesúďte

Gabor Maté opisuje hanbu ako fyziologicky-emočný stav, ktorý vychádza z pocitu izolácie: odrezanie od tých, na ktorých nám záleží. Môže sa prejaviť rôznymi spôsobmi. Deti sa často „zhadzujú” napríklad tým, že o sebe hovoria ako o neschopných „blbeckách“, ktorí všetko pokazia a nič nedokážu. Kritika zo strany rodiča je pre citlivé dieťa s malou mierou sebaúcty úplne zničujúca. Ako rodičia často sami nevnímame prehnane kritický či uštipačný tón vlastných slov.

Dieťa musí mať pocit, že prijatie zo strany rodičov nezávisí od toho, čo robí alebo ako dobre to robí. Musí mať istotu, že ho rodičia neprestanú prijímať aj milovať, pokiaľ niečo nedokáže alebo urobí chybu.

3. Nechváľte príliš

Uisťujte dieťa o tom, že aby získalo prijatie a rešpekt z vašej strany, nemusí dosahovať žiadne úspechy či výkony. Príliš veľa chvály môže napáchať takmer rovnaké škody ako nadbytok kritiky. Z pohľadu vplyvu na dieťa sú chvála aj kritika viac-menej podobné – rodič neprekladá veľký význam samotnému dieťaťu a tomu, kým je, ale tomu, čo robí. Rodičia môžu nadmernou chválou podporovať to, čo vývojový psychológ Gordon Neufeld nazval získanou sebaúctou. Tá vychádza z vonkajšieho hodnotenia a často stavia na chválení vzhľadu, chytrosti, známok alebo športových výkonov.

4. Ak cítite hnev, dajte si pauzu

Pocit hanby zakorenený hlboko v osobnosti dieťaťa je ľahko aktivovaný. V prípade, že dieťa stojí tvárou v tvár rozhnevanému rodičovi a čelí jeho ostrému tónu a britkým slovám, upadá do stavu hanby alebo do reaktívneho agresívneho obranného hnevu, ktorý ho má pred pocitmi hanby chrániť. Strata láskyplnej rodičovskej prítomnosti je pre neisté a citlivé dieťa obzvlášť desivá. Dieťa sa tým utvrdzuje vo svojom presvedčení, že si pozornosť rodičov nezaslúži. Tieto pocity pritom dieťa nemusí aktívne prejavovať, naopak často reaguje zdanlivou ľahostajnosťou alebo arogantným nezáujmom. Vzdorovité správanie je však obranným mechanizmom chrániacim pred neznesiteľným pocitom hanby. Je nerealistické očakávať, že vždy zachováte chladnú hlavu pokoj. Ak však cítite, že vo vás si začína tleť hnev, mali by ste si dať pauzu a znovu nadobudnúť emočnú rovnováhu.

5. Ubezpečte dieťa, že váš vzťah je úplne stabilný a istý aj napriek nezhodám a konfliktom

Dočasné praskliny vo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom samy o sebe nie sú škodlivé, pokiaľ nie sú príliš hlboké a príliš časté. Skutočne škody môžu vzniknúť, ak rodič prinúti dieťa, aby sa samo snažilo o znovuobnovenie kontaktu. Napríklad, ak bude dieťa nútiť, aby sa ospravedlnilo skôr, ako sa mu dostane „odpustenie”. V takýchto situáciách sa nedostavuje skutočná ľútosť, ale iba poníženie. Pokiaľ rodičmi prejdú nervy, je na ňom, aby napravil narušenú väzbu. Obnova vzťahu znamená, že s dieťaťom v pokoji preberieme, čo sa stalo, a uistíme dieťa, že chápeme, aké pocity to v ňom vyvolalo. Úlohou rodiča je umožniť dieťaťu získať istotu, že váš vzájomný vzťah stojí na pevných základoch a ustojí aj rôzne konflikty a nedorozumenia.

Zdroj: www.marianne.cz

K téme

Naučte svoje deti týchto 5 hodnôt. Budú dobrí ľudia a budú mať šťastnejší život

Výchova detí: Kedy a ako začať s výučbou používania príboru