Riziko alzheimera zvyšuje neliečený vysoký krvný tlak!

Samovoľné vysádzanie práškov na tlak alebo ignorovanie liečby prispieva k rozvoju demencie a Alzheimerovej choroby. Upozornili na to všeobecní lekári, ktorí apelujú najmä na päťdesiatnikov, nech nepodceňujú preventívne prehliadky. Starostlivosť o pacientov s alzheimerom chcú zefektívniť. V lete predstaví nové postupy pre lekárov.

Nie každý má plne rozvinutú chorobu a je ťažko dementný, ale tie čísla sú veľmi významné,“ zdôraznil prednosta Neurologickej kliniky Fakultnej Thomayerovej nemocnice Robert Rusina.

V Česku žije s diagnózou Alzheimerovej choroby okolo 160-tisíc, uvádza kvalifikované odhady. Za dvadsaťpäť rokov sa má počet priblížiť k 300 tisícom. Nárast je rýchly a je vidieť už teraz. Tým skôr je podľa lekárov potrebné snažiť sa riziká mierniť, pokiaľ sa dajú ovplyvniť.

K rozvoju demencie prispieva depresia, nedostatok sociálnych kontaktov, pohybu aj spánku a tiež niektoré chronické ochorenia.

„Ukazuje sa, že dlhodobo neliečený vysoký tlak je rizikovým faktorom pre rozvoj Alzheimerovej choroby,“ upozornil neurológ Rusina. Zásadné to môže byť hlavne pre ľudí, ktorým je okolo päťdesiatich rokov. Choroba sa začína rozvíjať zhruba desať až pätnásť rokov pred tým, než človek spozoruje prvé prejavy. S alzheimerom zápasí každý dvadsiaty senior vo veku nad 65 rokov.

Praktická lekárka a členka výboru Spoločnosti všeobecného lekárstva Astrid Matějková poznamenala, že mnoho pacientov s hypertenziou nechce často o liečbe počuť alebo si sami predpísané lieky vysádzajú, čo je zle.

Na choroby spojené s vysokým krvným tlakom zomiera ročne okolo štyri a pol tisíc Čechov. Ochorenie patrí k najčastejším, najmä vo vyššom veku. Podľa údajov Ústavu zdravotníckych informácií a štatistiky sa pred dvoma rokmi liečilo s vysokým tlakom viac ako 2,1 milióna obyvateľov.

„Horšie ako rovesníci“

Častou chybou je, že sa zabúdanie alebo obmedzená sebestačnosť neprisudzujú demencii, ale starnutiu. „Akonáhle vám niekto z vašich známych povie, že má pocit, že je na tom horšie ako jeho rovesníci, je to červená zástavka,“ dodal Rusina.

Odborné spoločnosti pripravujú pre lekárov nové odporúčané postupy, vďaka ktorým sa môže pacientom dostať vhodnej starostlivosti rýchlejšie. Nebude rozhodujúce, či problém odhalil praktík pri skríningu alebo neurológ. Všetci budú vedieť, kam chorého odoslať a ako postupovať.

Túžba po zlepšení diagnostiky aj nájdení lieku je medzi vedcami jednoznačná. V Prahe vznikol pred troma rokmi medzinárodný vedecký inštitút International Neurodegenerative Disorders Research Center, kde študujú mozog a prepájajú vedecké špičky neurológie aj počítačových vied z celého sveta.

„Naším poslaním je odhalenie komplexných vzťahov medzi mozgovou štruktúrou a jej funkciami, ale aj patogénnych neurodegeneratívnych procesov, ktoré poškodzujú nervové bunky a ich spojenie. Na pochopenie týchto vzťahov využívame veľké dátové súbory, ktoré analyzujeme s pomocou strojového učenia a umelej inteligencie,“ vysvetlila riaditeľka Lenka Uldrijanová.

Jedným z kľúčových projektov, na ktorý sa teraz snaží inštitút získať grant, je vytvorenie vedeckého centra pre výskum porúch ľudského mozgu, takzvaného centra excelentnosti.

Zdroj: www.novinky.cz

K téme

Všadeprítomná nevädza ozdobí vaše dezerty a odvar z nej vylieči unavené oči a omladí pleť

Máte nedostatok železa v tele? Anémia hrozí hlavne ženám