Prečítajte si legendu o múdrej žene, ktorá dostane všetko, čoho sa jej zachce

V dávnych predhistorických časoch, kedy na Zemi žili strašné divoké šelmy a svojou dravosťou sužovali rozsiahle územia, kedy podnebie bolo také chladné, že zamrznúť na cencúle bolo oveľa jednoduchšie ako nájsť niečo na jedenie a horúčavy zas naopak vyvádzali k šialenstvu, žil na Zemi kmeň a v ňom žena, o ktorej vznikla legenda odovzdávaná od matky k dcére po celé dlhé generácie.

Jej meno sa nezachovalo, avšak vďaka nej všetky jej dcéry, vnučky, pravnučky a prapravnučky prapravnučiek až do dnešných dní dostanú, čo sa im zapáči – nielen to, čo potrebujú k životu, ale aj to, čo im robí radosť a prináša potešenie – a sú pritom obklopené zástupmi ctiteľov.

Všetko to začalo tak…

Bol to rok, keď celý kmeň zúfalo bojoval o prežitie. Nešlo už len o nedostatok potravy a mráz striedaný spaľujúcimi horúčavami. Okolo územia obývaného kmeňom sa stále tesnejšie sťahovala slučka húfov dravej zveri, ktorá v extrémnych podmienkach, ktorým musela aj ona čeliť, vycítila slabšieho protivníka – človeka. Zvieratá boli stále smelšie a drzejšie. Aj ona mala hlad a ten ich zbavoval navyknutej hrôzy z ľudí.

Ženy vtedy bojovali a lovili bok po boku s mužmi. Bolo nepredstaviteľné, že by ženy zostali ukryté v jaskyni a nevypravili sa na lov spoločne s mužskou časťou kmeňa. Vždy to tak bolo. Všetci členovia kmeňa robili všetko spoločne.

Tentoraz už nemali poriadnu potravu desať dní. Sila opúšťala všetky. Aj silní bojovníci vešali hlavy v šere jaskyne, ktorej vchod bol zatarasený veľkými balvanmi pred útokom obrovského tigra, ktorý za kmeňom sliedil už niekoľko dní. Vrčanie a zvuk obrích pazúrov pokúšajúcich sa dostať pod kameňmi napĺňali ľudí hrôzou. Ocitli sa v pasci.

Vtom jedna zo žien vstala a išla k vodcovi kmeňa.

„Si silný bojovník“, povedala mu. „Si obratný lovec. Dokážeš behať ako nikto iný z kmeňa. Tvoja rýchlosť bude našou záchranou. Žiadny tiger sa ti nemôže rovnať. Si nielen rýchly, ale aj šikovný. Ľahko tigra oklameš a zvíťazíš, ako si doteraz vždy zvíťazil.“

Ženine slová pripomenuli náčelníkovi bývalé dobré dni a on zdvihol hlavu.

Jej reč sa mu páčila, pretože vracala silu jeho svalom, pretože mu pripomenula jeho hrdosť bojovníka a dôstojnosť náčelníka kmeňa.

Žena mu pozrela do očí a čítala v nich výzvu: „Pokračuj, nezastavuj sa, len hovor ďalej!“ Preto pokračovala.

«Sme pre teba príťažou. Nikto z nás sa ti nemôže rovnať. Sám ho zabiješ oveľa rýchlejšie ako s tlupou žien, ktoré si nútený brániť. Ako môžeš viesť silný úder, keď ťa zdržiava ochrana slabých žien? Keď sa nepozorovane pretiahneš z jaskyne, zaskočíš to zviera. Nebude pripravené sa brániť, nieto potom útočiť. Než sa spamätá, tvoje kopije prenikne jeho srdcom. Viem to tak iste, ako že zajtra vyjde slnko, cítim to v hĺbke srdca, bojovníka! Zabiješ ho a potom zjeme jeho mäso a odídeme inam z tohto kraja, niekam, kde nás žiadna zver nedostane. Zavedieš nás tam. Ty nájdeš cestu, som si tým istá.“

Na to sa žena vrátila na svoje miesto a sadla. Zavrela oči a oprela sa o stenu jaskyne. Nečakala, čo bude vodca kmeňa robiť, vedela, že je silný bojovník a že kmeň zachráni. Vedela, že sa vždy rozhoduje sám.

Nastalo poludnie nasledujúceho dňa. Bolo strašné horúco a dusno. Ako mnohí iní v jaskyni, aj žena zaspala.

Prebudil ju krik. Všetci vzrušene kričali a skákali a ona nie hneď pochopila, že skrvavený náčelník nie je ranený, ale že drží v rukách mäso. Uvedomila si, že mala pravdu. Náčelník zvíťazil!
V slnečnej žiare nezaspali len ľudia v jaskyni, ale aj obrovský šabľozubý tiger na nich nedokázal číhať v strašnej slnečnej vyhni. Pritisol sa k skalnej stene, kde bol tieň a zaspal. Vodca kmeňa využil horúco, v ktorom všetko stíchlo, po svojom. Preplížil sa medzi balvany, vyšvihol sa na skalnú rímsu a zhodil na spiaceho tigra veľký balvan. Než sa zviera spamätalo, zoskočil priamo na ne a prekláňal mu srdce. Presne ako predpovedala žena.

Víťazstvo bolo také jednoduché a také rýchle, že ešte keď páral tigrovi brucho, nemohol vodcu kmeňa uveriť vo svoje šťastie. Predtým, keď lovil s celým kmeňom, bolo vždy veľa strát a radosť z potravy kalil žiaľ nad stratou dobrých bojovníkov.

Pochopil, ako je tá žena, ktorá mu veštila víťazstvo, múdra a zachcelo sa mu s ňou porozprávať.

„Zabil si tú šelmu, môj náčelník“, privítala ho radostne. „Zachránil si nás! Si veľký bojovník! Všetci si budú pamätať tvoj chrabrý čin. Každému budem znova rozprávať, ako si to krvilačné zviera oklamal. Vedela som, že ho premôžeš! Prosím ťa, odveď nás teraz odtiaľto do bezpečia.“

„Dobre, žena, odvediem vás odtiaľto.“ A pre seba si hovoril: „Táto žena je môj šťastný talizman. Chcem počúvať jej slová každý deň. Sú plné viery. Kým vo mne bude veriť, budem k nej prichádzať a jej vierou sa posilňovať.“

Žena si zatiaľ myslela: «Potrebuje ma viac ako ja jeho! Budem ho podnecovať k veľkým činom. Kým v neho verím, patrí iba mne!“

O pár rokov potom spievala uspávanku svojej dcérke. Jej zmysel bol asi taký:

„Až vyrastieš, vyber si muža, v ktorého budeš veriť celým srdcom.

Zakaždým mu hovor, čo chceš, aby pre teba urobil – a on to určite urobí.

Potrebuje tvoju vieru ako deň potrebuje slnko, ako všetko živé potrebuje vzduch.

Potrebuje ťa, aby sa mohol stať hrdinom.

Potrebuje ťa, pretože bez tvojej viery nedožije rana.

Ver v neho a svoju vieru mu každý deň znova vyjadruj slovami.

Keď s mužom hovoríš, musia byť tvoje slová naplnené vierou. Keď s ním mlčíš, musia byť viery plné tvoje mlčanie.

Potom ti dá všetko, čo si budeš priať.“

Zdroj: www.adaline.cz

K téme

Táto burina vám môže zachrániť zdravie! Objavte tajomstvo žihľavy

Prečítajte si toto, ak nie ste spokojní so svojím životom!