Odpustenie neznamená, že sa vzdávate

Ak niečo nemôžem vystáť, sú to všetky stále dookola opakované klišé o odpúšťaní.

Poznám kdektoré príslovia, kadejakú radu a každý všeobecne prijatý názor. Pokúšala som sa nájsť odpovede v literatúre. Prečítala som všetky posty na každom len trochu zaujímavom blogu, kde sa preberala téma neprekonateľného hnevu. Vypísala som si veľa Buddhových citátov, väčšinu dokonca poznám naspamäť, ale nejako na mňa nepôsobí. Skrátka viem, že vzdialenosť medzi rozhodnutím odpustiť a skutočným pocitom zmierenia môže byť neprekonateľná. Až veľmi dobre to viem. A na skutočné prekonanie tej vzdialenosti som nikde žiadnu radu nenašla. Bolesť, ľútosť a bezmocnosť živí hnev a trýzni nás duševne aj fyzicky. Premýšľala som nad tým dôkladne…

Odpustenie je pre tých z nás, ktorí dychtíme po spravodlivosti, nepreniknuteľnou džungľou. Už len pomyslenie na to, že niekto odíde bez trestu po všetkom, čo napáchal, nám spôsobuje bolesť. Vôbec netúžime zachovať si čisté ruky – stopy krvi páchateľov príkoria a zlých činov by nám robili len dobre. Chceme si vyrovnať účty. Chceme, aby sami na sebe pocítili to, čo my.

Odpustenie sa nám zdá byť zradou seba samého. Svoj boj za spravodlivosť nechcete vzdať. V srdci vám sála oheň a spaľuje vás vašim vlastným jedom. Viete to, ale aj tak sa toho nemôžete zbaviť. Hnev je vašou súčasťou, rovnako ako srdce, mozog alebo pľúca. Ja taký cit dobre poznám. Dobre viem, aké to je, keď človeku zúrivosť v krvi tepe v rovnakom rytme ako srdce.

Jedno však musíme o hneve vedieť: je to inštrumentálna emócia. Hneváme sa, pretože chceme spravodlivosť. Pretože si myslíme, že to bude dobré. Pretože sa domnievame, že čím viac sa budeme hnevať, tým viac toho môžeme zmeniť. Hnev nám neumožňuje chápať, že minulosť už skončila, škoda už bola spôsobená. Napovedá človeku, že pomsta všetko napraví.

Živiť v sebe hnev je doslova to isté ako stále znovu drásať krvácajúcu ranu v nádeji, že tým zabránite vzniku jazvy. Akoby človek, ktorý vás ranil, mal jedného dňa prísť a vašu ranu sceliť s takou presnosťou, že po nej nezostane ani stopy. Pravda o hneve je len jedna: je to jednoducho odmietnutie liečby. Máte obavy, pretože až sa rana zahojí, budete žiť v celkom novej, neznámej koži. Ale vy chcete tú starú. Hnev vám napovedá, že najlepšie bude nepripustiť, aby krv prestala tiecť.

Keď vo vás všetko doslova kypí, zdá sa odpustenie nemožné. Chceli by ste odpustiť, pretože rozumovo chápete, že to je zdravá voľba. Túžite po pokoji a zmierení, ktoré vám odpustenie ponúka. Chcete sa oslobodiť. Chcete, aby tá búrka v mozgu konečne prestala, ale nič s tým nedokážete robiť.

Pretože to hlavné o odpúšťaní nám nikdy nikto nepovedal: odpustenie rozhodne nič nenapraví. Nie je to školská guma, ktorou odstránime všetko, čo sa nám stalo. Neodstráni ľútosť a bolesť, s ktorými žijeme a neposkytne nám okamžitý pocit zmierenia. Hľadanie vnútornej izby je dlhá a ťažká cesta. Odpustenie je iba tým, čo zabráni, aby ste na tejto ceste boli úplne vyprahli.

Odpustenie znamená vzdať sa nádeje na inú minulosť. Je to pochopenie, že všetko sa skončilo, prach sa usadil a to, čo bolo zničené, sa už nikdy vo svojej pôvodnej podobe neobnoví. Je to prijatie faktu, že škodu nemožno žiadnym kúzlom nahradiť. Áno, uragán bol nespravodlivý, ale vo vašom zničenom meste na vás ešte stále čaká život. Žiadny hnev mesto z ruín nepozdvihne. Musíte to urobiť sami.

Odpustiť znamená prijať osobnú zodpovednosť. Nie za zničenie, ale za obnovu. Znamená to rozhodnúť sa, že sa k vám vráti pokoj.

Odpustenie neznamená, že vina tých, ktorí vám ublížili, je zahladená. Neznamená, že sa snáď s nimi máte priateliť alebo s nimi sympatizovať. Jednoducho prijmete skutočnosť, že na vás zanechali stopy a vy teraz s týmito stopami musíte žiť. Prestanete čakať, kým príde človek, ktorý vás zranil, aby „všetko bolo ako predtým“. Začnete liečiť svoje rany bez ohľadu na to, či po nich zostanú pamiatky. Je to rozhodnutie žiť ďalej aj so svojimi jazvami.

Odpustenie nie je žiadna výhra nespravodlivosti. Ide o utváranie vašej vlastnej spravodlivosti, vlastnej karmy a vlastného osudu. Ide o to znova sa postaviť na nohy s odhodlaním ďalej sa kvôli minulosti netýrať. Odpustiť znamená pochopiť, že vašu budúcnosť nebudú určovať vaše jazvy.

Zdroj: www.pronaladu.cz

K téme

Naučte svoje deti týchto 5 hodnôt. Budú dobrí ľudia a budú mať šťastnejší život

Prečítajte si tento múdry príbeh o odpustení