Na tele sa odrazí všetko, čo prežíva duša

Termín „stres“ zaviedol kanadský lekár, biológ, chemik a endokrinológ Hans Selye (1907-1982), ktorý je pokladaný za otca moderného výskumu tohto javu. Venoval mu viac ako štyridsať kníh a vyše 1700 odborných statí. Slovo si požičal z oblasti výskumu pevnosti a pružnosti materiálov. Stres je tlak, napätie vyvolané pôsobením okolitého prostredia na nejakú hmotu a znamená únavu materiálu týmto napätím vyvolanú. Výraz sa stal medzinárodne používaným termínom, označujúcim psychofyzický stav človeka. Mohli by sme sa dlho zaoberať čo najpresnejšou definíciou stresu, jedno však o ňom môžeme povedať s istotou: je priamym opakom pokoja.

Čo je stres?

Stres je adaptačnou reakciou organizmu na zmeny v okolitom prostredí, na ktoré nebol organizmus vopred pripravený.

Stresy sú nevyhnutné. Učia organizmus adaptovať sa na nové, často extrémne situácie, pomáhajú prežiť, mobilizujú sily a obohacujú nové skúsenosti.

Ako prvé na silný signál odpovedajú nervy ktorými tento signál postupuje do mozgu. Mozog spracuje informáciu, rozhoduje o príslušných opatreniach a rovnakými nervovými dráhami vysiela príkaz konkrétnym orgánom.

Silné podráždenie taktiež stimuluje činnosť hypofýzy, vyplavujúcu adrenokortikotropný hormón. Spoločne s krvou prechádza tento hormón do nadobličiek a stimuluje v nich vyplavovanie adrenalínu. Adrenalín následne podnecuje zrýchlenie srdcovej činnosti, zvýšenie krvného tlaku a napätie veľkých svalov. Organizmus je pripravený buď utekať pred nebezpečenstvom alebo udrieť.

Hans Selye pozoroval trojitú reakciu organizmu na dlhodobé pôsobenie stresu:

1. Mobilizácia všetkých psychických rezerv. Organizmus sa búri proti záporným emóciám.

2. Privykanie, tj odolnosť voči stresu.

Ak záťaž pokračuje, potom

3. Nervové a fyzické vyčerpanie, spôsobujúce ťažké oslabenie celého organizmu.

Na stresové stavy reagujú predovšetkým cievy, ktorých steny sa sťahujú a v okamihu silného nervového vypätia môžu spôsobiť strmý nárast krvného tlaku, poruchy srdcovej činnosti a dokonca aj zástavu srdca.

Napríklad žalúdočné vredy alebo vred na dvanástorníku sú vyvolané napätím celého organizmu, ktoré spôsobuje sťahy ciev v žalúdočnej stene a narušenie lokálneho krvného obehu žalúdočnej sliznice. Jej odolnosť voči zosilnenej sekrécii žalúdočných štiav a zvýšenej kyslosti klesá. Žalúdočné šťavy leptajú sliznicu žalúdka a vzniká vred.

Pod vplyvom akéhokoľvek stresu vyplavuje mozog stresový hormón, ktorého dlhodobé pôsobenie poškodzuje činnosť:

• Srdca (tachykardia, zvýšenie tlaku, mozgová mŕtvica, infarkt)
  Žalúdka
  Žlčníka a pečene
  Tráviaceho traktu (žalúdočné vredy, vred na dvanástorníku, poruchy trávenia, podráždenie čreva)
  Nadobličiek (vyplavovanie adrenalínu)
  Ľadvín
  Ženských pohlavných orgánov (blokáda ovulácie, narušenie menštruačného cyklu, neplodnosť, zápaly močového mechúra)
  Mužských pohlavných orgánov (poruchy erekcie, imobilita spermií, predčasná ejakulácia)
  Koža (ekzémy, žihľavky, šupinaté ekzémy, uhry)

Ľudia v stave stresu sa často správajú, akoby sa im nedostávalo vzduchu: zhlboka dýchajú, často zívajú. Príčinou je narušená funkcia bránice, ktorú možno pozorovať na röntgenových snímkach, pokiaľ u pacienta vyvoláme napätie nejakým nepríjemným rozhovorom.

Naťahovaný stres znižuje odolnosť organizmu voči chorobám. Imunitný systém, ktorý má boj proti nim na starosti, slabne. V krvi klesá počet lymfocytov, potrebných na boj s baktériami, vírusmi a nádormi.

Vzrastá riziko ochorenia aj úmrtia. Najnebezpečnejšie oslabenie imunitného systému je zisťované u ľudí, ktorí prežívajú silný stres v súvislosti s úmrtím svojich najbližších.

Emocionálnymi dôsledkami stresu sú nepokoj, spánkové poruchy, porušená pamäť a schopnosť sústredenia.

V ťažkých prípadoch dochádza k rozvinutiu depresie.

Na záver trochu chmúrneho rozprávania o strese zdôraznime aj kladnú úlohu stresu v ľudskom živote. Nervové zážitky nezriedka pomáhajú udržiavať tonus a napĺňajú život zmyslom. Bez tejto stimulácie by sme mohli úplne stratiť záujem o čokoľvek.

Kladné stresy vyvolávajú v organizme pozitívne zmeny. Úspešné zloženie skúšky, vydarený pohovor pri nástupe do zamestnania alebo úspešnú cestu môžeme bez váhania nazvať víťazstvom. To sú najlepšie príklady pozitívneho stresu. Víťazstvo znamená pocit zvládnutia ťažkej situácie, čo človeka dlhodobo nabíja sebadôverou, prináša mu pocit veľkého uspokojenia a príliv energie.

Fyziologicky je kladný stres charakterizovaný vyplavovaním hormónu šťastia endorfínu a pohlavných hormónov.

Je veľmi dôležité, aby ľudské emócie boli vyvažované zápornými a kladnými okamihmi.

Zdroj: www.prokondici.cz

K téme

Ibištekový čaj by ste mali piť pravidelne. Má množstvo výhod od antioxidantov po protizápalové účinky

Prirodzený spôsob, ako zlepšiť trávenie s kurkumou