Muži by mali vedieť tieto veci o ženách na materskej

Mnohé životné problémy sa ľuďom dejú kvôli hlave. V hlave totiž existujú mnohé podivné predstavy, schopné pokaziť ľuďom život.

V hlave niektorých mužov sa napríklad usadila podivná predstava, že ak je žena doma s deťmi, vlastne dvadsaťštyri hodín denne odpočíva a je v pohode.

Preto tiež muž očakáva, že pri návrate zo zamestnania ho privíta žena šťastná a dokonale oddýchnutá, svieža a veselá, možno tým všetkým odpočinkom až ľahko presýtená. Privíta ho samozrejme fantastickou večerou a ešte mu umyje podľa starogréckeho zvyku nohy…

V niečom môžeme muža aj pochopiť. V práci sa nadrie a väčšia časť peňazí za svoju drinu neutráca sám pre seba, ale pre ženu a deti, takže si istú ženinu úctu zaslúži. Uveďme citát: „Je to pre ňu tak ťažké, alebo čo? Prijdem domov z rachoty, tak nech ma privíta, ako sa patrí, nie?!“

Pretože však žena nič z vyššie popísaného nerobí, upadá muž do pocitov tragédie a nepochopenia. Východisko môže potom veľmi ľahko vidieť v závere: „Nemá ma rada, neváži si ma, tu pre mňa žiadna láska nekvitne!“ Nasleduje milenka, rozvod, problémy vídať sa s deťmi a tak ďalej, a tak ďalej, a tak ďalej.

Byť na materskej je tá najťažšia skúška, ďaleko ťažšia, než je práca.

Tu je päť dôkazov:

Človek nemá nič pod kontrolou

Aby bol šťastný, je pre človeka veľmi dôležité o svojom živote rozhodovať. Riadenie vlastného života priamo ovplyvňuje ľudské zdravie, šťastie a životné úspechy. Čo vlastne znamená riadiť svoj vlastný život? Je to možnosť sám o sebe rozhodovať a svojimi rozhodnutiami sa riadiť.

Žena na materskej má len mizivú možnosť rozhodovať sa a svoje rozhodnutia napĺňať. Keď si chce cez poludnie zacvičiť, kým dieťa spí, dieťa nezaspí. Boli vonku, prechádzali sa na čerstvom vzduchu, potom sa pekne najedlo, ale teraz nespia.

Ak chce zavolať kamarátke, kým je dieťa zaujaté hrkálkami, potom sotva začne hovoriť, prásk, bum, plač a už musí letieť zachraňovať.

Podobných prípadov je v živote ženy na materskej samozrejme xkrát viac, než je tomu u muža v práci. Všetko sa podriaďuje záujmu dieťaťa. Čo je úplne pochopiteľné, ale tiež veľmi vyčerpávajúce.

Výsledky v nedohľadne

V práci je to jasné: uzavretá zmluva, polapený zločinec, utiahnutý kohút, prejazdená trasa, ale doma… nič. Žena umyje riad a za pol hodiny je umývačka opäť plná. Vytrie podlahu a deti počas chvíľky rozlejú mlieko a rozšliapu plastelínu. Nemá to konca, výsledky akoby nikde.

Nielen to, často žena ani nemôže jednu prácu dorobiť pre inú… vytiahne bielizeň z práčky, hodí ju do košíka, ale zavesiť nemôže, letí meniť plienku. Vymení ju, ale k bielizni sa nevráti, zdá sa, že dieťa má hlad. Nakŕmila ho, musí ho pochovať a dieťa sa chce s mamičkou hrať s ručičkami. Nemôže od neho predsa odísť. A bielizeň leží v koši a schne, ako vie.

Keď nie je vidieť výsledok, nedostaví sa „dopamínová podpora“. Jednoduchšie povedané, organizmu sa za jeho prácu nedostane odmeny. Čo môže znížiť motiváciu k ďalšej činnosti. Lenže robiť tisíc domácich nevyhnutností a povinností okolo dieťaťa je potrebné, nech je tu motivácia, alebo nie. Môže to človeka obmedzovať a dusiť takým spôsobom, že ho to celkom prirodzene privedie až k depresii.

V práci sa dočkáš poďakovania, ale doma nie

Keď už sú deti o niečo väčšie, samy uhádnu, že mamičke sa musia poďakovať. A kým nie sú? Vyjadrenie vďaky je pre človeka veľmi dôležitým prvkom podpory (vrátane spomenutého dopamínu). Keď žiadne vďaka nie sú, nie je ani motivácia pracovať ďalej.

Zvlášť zlé je, keď sa manžel vôbec nedovtípi, že žene na materskej by mal ďakovať trikrát viac ako inokedy. To iba ďalej posilňuje podmienky vzniku depresie.

Pracovný čas dlhší ako dvanásť hodín

Materská ani zďaleka neznamená iba sa hrať a maznať sa s deťmi. Treba sa starať o celú domácnosť, variť, upratovať, donekonečna prať. Okrem toho sa žena nevyspí, v noci vstáva, kŕmi a prebaľuje, pretože manžel ráno vstáva a jeho spánok je dôležitejší (v určitom zmysle je to aj pravda). Takže ženin pracovný deň je na materskej oveľa dlhší, než mužov. Čo mi pripadá trochu nespravodlivé.

Obmedzenie komunikácie a pokles podpory.

Žena na materskej má len málo spoločenského styku. To sa len zdá, že má ten najširší a úplne prirodzený okruh možností na spoločenskú sebarealizáciu – totiž matky ako je sama, niekde na detskom ihrisku. Skutočnosť je úplne iná. Žena, ktorá sa ocitne na materskej, vypadne z obvyklého komunikačného okruhu. Po prvé sa tejto situácii nejaký čas prispôsobuje a po druhé, nie vždy nájde vhodný kontakt, známosť, ktorá by stupňom otvorenosti aspoň približne zodpovedala tomu, na čo bola zvyknutá skôr. Známe z detského parku predsa len veľmi často neprebudia tú dôveru, ako staré kamarátky zo zamestnania. Dôverný, otvorený rozhovor odpadá.

Takže aj keď sa môže zdať, že všelijakých stykov má žena veľa, ich kvalita môže v porovnaní s minulosťou pokrivkávať (pritom nevylučujem, že sa môže aj zvýšiť, niekedy sa to stáva).

Čo si s tým všetkým má muž počať?

1.Vedieť, že materská je ťažká skúška. Už len sám fakt tejto znalosti pomáha zaujať adekvátny postoj ku všetkým zložitostiam a ťažkostiam tohto obdobia.

2. Čo možno najviac žene uľahčovať život. Iste, muž by si po práci rád oddýchol, lenže to žena tiež. Bude len spravodlivé, ak budú obaja mať veľmi dlhý pracovný deň, v ktorom sa každý bude snažiť urobiť čo najviac.

3.Nezabúdať, že žena teraz zvlášť potrebuje jeho vyjadrenie vďaky, uznania a podpory a poskytovať jej ho čo možno najviac.

4.Pravidelne žene „dávať voľno“, aby sa mohla stretnúť s kamarátkami alebo sa skrátka len išla sama prejsť (taká prechádzka vôbec nie je zlým príkladom kontroly vlastného života: je to len prechádzka, len raz týždenne, ale rozhodujem si o nej sama!) .

Rada ženám: dajte partnerovi prečítať tento článok. Zrejme s ním hneď súhlasiť nebude, ale keď si to premyslí, mal by dôjsť k správnemu rozhodnutiu.

P. Zygmantovich

Zdroj: www.adaline.cz

K téme

Liečivá ďatelina! Dopĺňa estrogén pri menopauze a pôsobí ako jemné preháňadlo

Prechádzka iba 15 minút denne vám môže kardinálnym spôsobom premeniť telo