Moje dieťa šikanujú. Čo robiť a ako šikanovaniu predísť?

V článku sa dočítate čo je šikanovanie, aké sú jeho formy, dôsledky

1. ako rozpoznať šikanovanie
2. čo robiť v prípade, že je vaše dieťa šikanované
3. ako šikanovaniu predchádzať

Šikanovanie patrí medzi veľmi závažné sociálno-patologické javy. Obete, ale aj svedkovia často žijú v strachu a boja sa šikanovanie odhaliť, aby sa situácia ešte viac nezhoršila. Šikanovanie na školách nanešťastie stále narastá. Čo môže robiť rodič proti šikanovaniu?

Čo je šikanovanie?

Šikanovanie je nechcené, agresívne správanie, ktoré zahŕňa nerovnováhu síl. Je to jav, ktorého cieľom je zámerné ubližovanie, ponižovanie alebo zastrašovanie inej osoby, väčšinou niekoho, kto je menší, slabší, mladší, tichý alebo nejakým spôsobom pôsobí inak. Pravdou však je, že obeťou šikanovania sa môže stať prakticky ktorékoľvek dieťa.

Za šikanovanie sa nepovažuje jednorazový čin. Šikanovanie je opakovaný, dlhodobý jav, ktorý sa postupom času stupňuje, a to na úrovni nielen fyzickej ale aj psychickej. Šikanovanie sa netýka len dvoch osôb – obete a agresora. Zaraďujeme sem tých, ktorí sa zúčastňujú na šikanovaní, ale aj tých, ktorí sa mu len nečinne prizerajú.

Šikanovanie je bohužiaľ rozšírený jav, s ktorým sa stretáva veľké množstvo detí, najmä v škole. Najbežnejšie je šikanovanie medzi spolužiakmi. Často sa odohráva priamo v triede, a to aj počas vyučovania. Vtedy jeho prejavy pedagógovia majú možnosť vidieť, avšak ich často podceňujú, alebo ich nie sú schopní zvládať.

Podľa výskumu z roku 2014 v našich školách nemá so šikanovaním žiadnu skúsenosť len 35,4% detí. Obeťou šikanovania boli 21,2% detí a agresorov 9.8%. Viac ako polovica (55,5%) bola svedkom šikanovania. Alarmujúcim zistením je, že v porovnaní s výskumom, ktorý prebehol v roku 2005, tieto čísla významne narástli.

Veľmi závažným problémom je aj to, že viac ako tretina detí nikomu nepovie, že je šikanovaná. Len štvrtina detí o šikanovaní povedala svojim rodičom. Častejšie sa agresormi stávajú chlapci, zatiaľ čo dievčatá sú častejšie svedkami.

Formy šikanovania

Existuje viacero foriem šikanovania. Väčšinou dieťa zažíva celý komplex tohoto správania:

1. verbálne šikanovanie – v sebe zahŕňa vyslovené alebo napísané slová s urážlivým textom (alebo podtextom) – patria sem nadávky na šikanovanú osobu, hanlivé prezývky, posmešky
2. sociálne šikanovanie – sa týka vzťahového šikanovania – jeho cieľom je útočiť na niečiu reputáciu alebo vzťahy. Patrí sem ohováranie, zosmiešňovanie na verejnosti, presvedčovanie ostatných, aby sa s osobou nekamarátili, ignorovanie, vylúčenie zo skupiny (v školskej triede), sociálna izolácia
3. fyzické šikanovanie – zahŕňa fyzické násilie – patrí sem bitie, kopanie, poškodzovanie a branie vecí, zotročovanie (keď je dieťa pod hrozbami donútené k ponižujúcim alebo zakázaným činom, napríklad ku krádeži)

S nástupom nových technológii sa agresorom otvorila nová cesta k šikanovaniu. Kyberšikanovanie je forma šikanovania prebiehajúca prostredníctvom telefónov, počítačov, ale aj herných konzolí. Najčastejšie sa šíri prostredníctvom sociálnych sietí (Facebook, Instagram, Snapchat a iné), sms správ, emailov alebo online hier (pc, xbox, playstation s prístupom na internet) . Tento druh šikanovania sa týka posielania, postovania a zdieľania negatívnych, urážlivých správ alebo fotografii, ktoré môžu byť klamlivé alebo intímne.

Obeť a dôsledky šikanovania

Obeťou šikanovania sa zvyčajne stávajú žiaci menší, zraniteľnejší a slabší. V prípade kyberšikanovania sa obeťou môže stať prakticky ktorékoľvek dieťa, najmä však dieťa, ktoré trávi veľa času na internete.

Šikanovanie krátkodobé, ale najmä dlhodobé, v sebe nesie závažné následky na duševnom zdraví jedinca. Obete šikanovania sú často smutné, apatické, uzavreté do seba. Majú problémy so spánkom alebo môžu začať trpieť psychosomatickými ochoreniami (napríklad bolesti hlavy, astma, kožné ekzémy). Na úrovni osobnosti človeka sa dlhodobé šikanovanie prejavuje poruchou sebahodnotenia spolu so sebapoškodzujúcimi tendenciami, negatívnym a úzkostným pohľadom na svet. K prejavom patrí aj nepozornosť na vyučovaní, zhoršenie prospechu a záškoláctvo.

Ako spoznám, že je moje dieťa šikanované?

Dôležitým bodom je odhalenie šikanovania. Ako však môžem zistiť, že je moje dieťa šikanované? Vaše dieťa Vám to pravdepodobne nebude chcieť povedať. Šikanovanie je vážny jav, ktorý môže hlboko podkopávať sebavedomie a sebaúctu vášho dieťaťa. Existujú zmeny v správaní Vášho dieťaťa, ktoré môžete spozorovať:

1. nechce chodiť do školy
2. má nevysvetliteľné fyzické poškodenia – modriny, rezné poranenia
3. keď má ísť do školy cíti sa zle, často ho/ju bolí hlava, brucho
4. mení stravovacie návyky
5. je podráždené, úzkostné, náladové alebo smutné bez očividnej príčiny
6. bojí sa byť samé
7. je agresívne voči Vám alebo voči inému členovi rodiny, šikanuje súrodencov alebo mladšie deti
8. zobúdza sa v noci, nemôže zaspať, plače v noci
9. stráca svoje veci, knihy, hračky, oblečenie alebo ich má poškodené
10. trpí enurézou (pomočovaním)
11. viní sa za svoje problémy, cíti sa osamelé, bezmocné

Čo robiť?

Ak sa dozviem, že je moje dieťa šikované, alebo spozorujem na ňom závažné zmeny v správaní, nastal čas konať. Netreba nečinne prihliadať alebo spoliehať sa na školu, že to vyrieši, aj keď sa to deje na jej pôde. Říčan a Janošová vo svojej publikácii Jak na šikanu ponúkajú tieto riešenia:

1. najdôležitejším prvým krokom je rozpoznať šikanovanie, vedieť čo to je a aké sú jeho varovné signály
2. dôležitá je ochrana dieťa – hovorte s dieťaťom o tom, čo sa mu stalo, zvážte presun dieťaťa do inej triedy, skúste sa skontaktovať s rodičmi agresora, aj keď odmietnu bude jasné, že sa o svoje dieťa a jeho blaho zaujímate a chcete situáciu riešiť.
3. mimoškolský sociálny život dieťaťa – je dôležité, aby dieťa malo sociálny život mimo školskej triedy. Prinajmenšom bude cennou protiváhou voči zlým vzťahom v škole a stane oporným zdrojom, z ktorého vaše dieťa môže čerpať.
4. obohaťte život svojho dieťaťa – zážitkami, výletmi a cennými spomienkami, rozvíjajte jeho záujmy. Nepodporujte však dieťa v ľútostivosti a nerobte z neho chudáčika, ktorý teraz dostane všetko, čo si zaumieni.
5. zvýšenie odolnosti proti šikanovaniu – napríklad prostredníctvom bojových športov, kde sa dieťa naučí nielen brániť, ale čo je dôležitejšie, naučí sa sebaovládaniu
6. prijmite pomoc odborníkov, najmä psychológov – či už školského psychológa priamo na škole alebo v Centrách Pedagogicko – Psychologického Poradenstva a Prevencie (CPPPaP)

V prípade kyberšikanovania je potrebné:

1. zablokovať agresora – väčšina sociálnych stránok ponúka túto možnosť, vrátanie emailov a zablokovania sms a hovorov z určitého čísla
2. obmedziť deťom prístup k internetu – veľa detí, ktoré sú šikanované nevie odolať a kontroluje telefón a sociálne siete, či neprišla nová správa. Treba im však tento prístup obmedziť.
3. poznať online svet vášho dieťaťa – požiadajte svoje dieťa o priateľstvo na sociálnej sieti, ale nezneužívajte toto privilégium a nekomentujte každú aktivitu vášho dieťaťa

Boj proti šikanovaniu na škole je dlhodobá záležitosť, pri ktorej je dôležitá úzka kooperácia školy s rodičmi. Toto však býva často problém, pretože vzťahy medzi učiteľmi a rodičmi bývajú častokrát napäté. Je preto potrebné otvorene sa rozprávať o šikanovaní. Informácie by mali mať nielen rodičia a učitelia, ale aj žiaci.

Dá sa šikanovaniu predísť?

Prevencia šikanovania je veľmi dôležitá. Primárna prevencia sa uplatňuje v situácií, keď k šikanovaniu ešte nedošlo. Ide predovšetkým o informovanie detí, rodičov, pedagógov o tom čo je šikanovanie, ako prebieha, aké sú jej dôsledky a čo možno robiť.

Dôležitá je komunikácia s dieťaťom. Treba poznať jeho priateľov, pýtať sa na školu, počúvať svoje dieťa. Povzbudzujte deti v záujmoch, koníčkoch a mimoškolských aktivitách. Záujmy im pomáhajú budovať sebaistotu.

autorka: Diana Tašková

K téme

Používa sa nielen ako korenie, ale aj ako skvelý liek, ktorý si poradí s dýchacími ťažkosťami, akné, depresiou a ďalšími zdravotnými neduhmi!

Prečítajte si tento múdry príbeh o odpustení