Chcete dlhšie žiť? Koľko času treba naozaj venovať cvičeniu pre dlhší život?

Odborné diskusie ohľadom potrebného množstva fyzickej aktivity stále pokračujú a najskôr pokračovať budú. Podľa všeobecne rozšírených štandardov predstavuje 150 minút mierneho cvičenia týždenne optimálnu záťaž na posilnenie a udržanie zdravia.

Stále však nie je jednoznačné, či má toto odporúčané množstvo aktivity byť nevyhnutným minimom pre každého, alebo či ide o ideálne vhodné množstvo záťaže. Zrejmé doteraz nie je ani to, či existuje nejaká horná hranica záťaže, pri prekročení ktorej by dôsledky mohli byť potenciálne nebezpečné a tiež či niektoré cvičenia – najmä s ohľadom na ich intenzitu – môžu byť pre zdraviu prospešnejšie, respektíve môžu predĺžiť život významnejšie ako iné.

Určitú jasnosť do tejto otázky vniesli dve svojim rozsahom imponujúce štúdie zverejnené odborným časopisom pre interné lekárstvo JAMA Internal Medicine. Na základe ich výsledkov dospeli odborníci k záveru, že ideálny rozsah cvičenia je o niečo vyšší, než si niektorí z nás doteraz mysleli, zároveň však menší, než by mnoho ľudí očakávalo. A že pravidelná dlhodobá alebo intenzívna záťaž poškodí zdravie len ťažko – naopak, môžu dokonca pridať roky života.

Vedci z amerického Národného inštitútu pre rakovinu, z Harvardskej univerzity a ďalších inštitúcií zhromaždili a usporiadali údaje o fyzickej aktivite ľudí založené na výsledkoch šiestich veľkých stále prebiehajúcich zdravotných prieskumov. Spracované boli informácie získané od viac ako 661 tisíc dospelých stredného veku.

S využitím týchto údajov boli skúmané osoby rozdelené do skupín podľa doby, ktorú týždenne venovali cvičeniu, počnúc tými, ktorí nešportovali vôbec a končiac ľuďmi, ktorí trénovali desaťnásobne viac ako je odporúčané, to jest venovali miernym fyzickým cvičením 25 a viac hodín týždenne.

Potom boli porovnané štatistiky štrnásťročného obdobia, uvádzajúce počet úmrtí v každej zo skupín. Čo bolo zistené:

Žiadny údiv nevzbudil výsledok ukazujúci, že u osôb, ktoré nešportujú vôbec, je riziko predčasnej smrti najvyššie.
Dokonca aj u ľudí, ktorí cvičili len celkom málo, bolo riziko predčasnej smrti nižšie o 20 percent.
Tí, ktorí sa presne držali odporúčaného množstva záťaže, to znamená, že vyvíjali miernu fyzickú námahu 150 minút týždenne, žili dlhšie a počas skúmaných štrnástich rokov bol počet úmrtí v tejto skupine osôb o 31 percent nižší ako u skupiny, v ktorej ľudia nevyvíjali žiadnu fyzickú aktivitu.
Najvýznamnejšie rozdiely boli pozorované u tých, ktorí odporúčaný objem pohybovej aktivity prekročili trikrát – mierne cvičili, väčšinou sa venovali chôdzi alebo behaniu – celkom 450 minút týždenne alebo o niečo viac ako hodinu denne. U týchto ľudí bolo riziko predčasnej smrti o 39 nižšie nižšie ako u tých, ktorí viedli pasívny životný štýl a vôbec nešportovali. V tomto prípade prínosy pre zdravie dosahovali maximálnu úroveň.
U tých nemnohých osôb, ktoré trénovali desaťkrát viac oproti odporúčanej norme, riziko predčasného úmrtia kleslo približne v rovnakej miere ako u ľudí, ktorí celkom obyčajne dodržiavajú, čo sa odporúča. To znamená, že tie hodiny navyše, ktoré trávia potením v telocvični, im život nepredlžujú. Nezvyšujú však tiež riziko, že zomrú mladí.

Zdroj: www.prokondici.cz

K téme

Prečítajte si tento zoznam vitamínov, ktoré pomôžu s rastom vašich vlasov

Zbavte sa rýchlo a efektívne mravcov na vašej záhrade!