Brať sa, nebrať sa… A kto o svadbu stojí viac: ženy, alebo muži? Najviac asi ich deti!

Svadby sú úžasné a najviac si ich užijú… hostia! Ženích a nevesta, hlavne teda nevesta, ktorú všetci sledujú a komentujú, sú v strese. A ich rodičia tiež. Tak prečo sa ešte drží?

Móda prichádza, odchádza, vracia sa… Prečo by to malo byť iné so svadbami? Po celkom dlhom období v duchu „my na to žiadny papier nepotrebujeme, dobrovoľnosť je lepšia, taká čistejšia“ a „neviem, prečo utrácať peniaze za žranicu pre príbuzných, radšej si urobíme peknú dovolenku“, sú zase späť. Mladí si svadby želajú, mladí sa nimi chvália. Aj keď už dnes slobodné matky nikto nešikanuje a dvojice sa berú už ako rodičia, niečo sa zmenilo. A svadby vraj chcú chlapci aj dievčatá rovnako…

Prijať záväzok znamená dospieť

Pred tridsiatimi rokmi, v bájnych deväťdesiatkach, mohol takmer ktokoľvek začať robiť čokoľvek a ani nevadilo, že to robí blbo. Všetci sa totiž učili kapitalizmus. Úplne najlepšie bolo, že sa otvorili hranice. Wow! To, čo je dnes všedná nuda – vyjsť pracovať tam, kde vám je lepšie ako doma alebo kde za rovnakú prácu dostanete viac peňazí – bola vtedy pecka.

A pecka bola pochopiteľne aj stret kultúr i liečba z naivných predstáv. Istý nemenovaný, fyzicky dosť odpudivý emigrant, ktorý sa vonku úplne neuchytil, sa vrátil do Československa rozdávať rozumy a v televízii vyhlásil, že sa neoženil, pretože načo si kupovať celú kravu, keď chce pohár mlieka, ha, ha, ha…

Iná krajina, iné zvyky

Vracal sa z krajiny, kde moji priatelia, hovorme im Adam a Eva, urobili nasledujúcu skúsenosť. Zišli sa na právach, odišli do Kanady na stáž a rozhodli sa tam zostať na dlhšiu dobu. Aj zistili, že sa im tunajšie vzdelanie úplne nepočíta, takže boli nutné kanadské skúšky, pri tom rôzne „podradné práce“, vybavovanie pobytu… Uplynulo deväť rokov.

A potom Adam zohnal skvelú prácu u úspešnej rodinnej spoločnosti. Firma práve organizovala vianočný večierok a pozvaní boli aj životní partneri zamestnancov. S Evou sa tam dala do reči staršia strieborná dáma s perličkami na krku. Vypytovala sa na to či ono: „Máte šikovného manžela, ako dlho ste spolu?“ A Eva odpovedala: „Spolu už asi dvanásť rokov. Viete, my nie sme manželia, nejako sme to v tom fofri nestihli.“ Pani sa len ľahko usmiala, pohladila ju po ruke a odplávala konverzovať k inému hlúčiku.

Toto by gentleman neurobil

Asi tri dni po večierku si Adama zavolal jeho najvyšší nadriadený a majiteľ firmy. „Pracovne všetko v poriadku, ale dajte si, prosím, do poriadku súkromie,“ hovoril odmerane. Adam nechápal. Šéf sa naňho ľadovo pozrel: „Aj keby ste bol génius, muža bez morálnych zásad, ktorý vodí dvanásť rokov slušnú ženu za nos, tu nechceme…“ Tá strieborovlasá pani bola totiž jeho matka. Matka s protestantskou výchovou.

Bum prásk – ukázalo sa, že pospávať a vegetiť s niekým bez požehnania úradu alebo cirkvi by v tejto krajine mohol nekvalifikovaný pomocný robotník z Východu, ale rozhodne nie niekto, kto má byť vizitkou firmy. Sobáš rovná sa dôkaz, že sa muž nebojí celoživotného záväzku.

Svadba bola do mesiaca… Bez ohľadu na to, „čo je komu po tom, ako si žijeme“. Nikto vám toto samozrejme do očí nepovie, len to jednoducho visí vo vzduchu. V portfóliu „solidných gentlemanov“ sa otvorené zadné dvierka jednoducho nenosia. (Milenky nechajme bokom, to je zase úplne iný príbeh.)

Chlapi chlapom

Svadba nevznikla len ako obyčajná veselica, ktorú si môže každý usporiadať, kedykoľvek sa mu zachce. Bola vymyslená pre chlapov. Aby pred mnohými svedkami jasne vyhlásili: „Budem sa starať o túto jednu ženu a o deti, ktoré s ňou budem mať. Je na to papier a vy všetci, ktorí tu pijete a hodujete, to vidíte. Už to neokecám, že som to myslel inak. A keď ma rodina prestane baviť, len tak bezbolestne nezdrhnem.“ Je to aj odkaz ostatným dievčatám, že už je dotyčný pán rozobraný tovar.

„Keď odmyslíme lásku, túžbu, materiálno, podstatou svadby bolo, že jednoznačne priraďovala otca k deťom. Stav, do ktorého sa teraz generácia dostala, keď sa rodí výrazný podiel detí, ktoré nemajú jasne pripísaného otca, v budúcnosti spôsobia veci, ktoré si zatiaľ dokážeme ťažko predstaviť,“ hovoril pred desiatimi rokmi známy sociológ Ivo Možný.

Nie, neagitujem za svadby. Len konštatujem: čím viac chaosu okolo, tým pevnejšie sa chceme niekoho držať za ruku a v zmätku hľadáme poriadok.

Zdroj: www.prozeny.cz

K téme

Udržte si motiváciu k správnej životospráve, aj keď nás to otravuje! Ako na to?

Leto sa blíži! Vďaka týmto návykom schudnete rýchlo a bez potreby ísť do posilňovne