Ázijský vzdelávací systém je jedným z najlepších na svete. Čo robia inak, ako my?

V centrálnom systéme PISA dostávajú ázijské krajiny ako Čína, Japonsko, či Južná Kórea pravidelne tie najlepšie hodnotenia. Pre porovanie, Slovensko v štatistikách prepadlo takmer na všetkých frontoch. Čo robia oni lepšie ako my? Portál Bright Side sa pozrel na možné dôvody.

Do dvoch rokov vzdelanie nie je najdôležitejšou vecou

V tomto období si rozvíjajú deti emócie a mali by byť obklopené láskou a starostlivosťou. Dôležitý je tiež telesný kontakt: rodičia berú deti na ruky, aj keď to nie je nevyhnutné. Zároveň veria tomu, že bábätká veľa veciam rozumejú, aj keď ešte nevedia vyjadriť, čo chcú.

Veľa vecí deťom nezakazujú

V ázijských krajinách trvajú na tom, že nič nenahradí osobný zážitok. Zakazovanie a prikazovanie by tak mohlo v deťoch vyvolať blok voči spoznávaniu nových vecí. O nebezpečenstve mu povedia a vysvetlia, prečo si môže ublížiť, no konečné rozhodnutie je na ňom. Tak si vytvoria tvorivé myslenie, vedia riešiť situácie a majú úctu k dospelým.

Viac ako ich vlastné záujmy sú dôležité záujmy ostatných

Viac ako veta "neublíž si" je dôležitá veta "neublíž ostatným." Ešte pred dosiahnutím tretieho roka učia deti k rešpektu voči ľuďom aj prírode. Sú vedení k k tomu, aby pomáhali blížnym a starali sa o ich dobro. Zároveň ich učia ako byť tímovým hráčom.

So športmi a hudobnými nástrojmi začínajú už od plienok

Po tom, čo deti naučia ako sa správať, prichádza na rad seriózna výuka. Už trojročné dieťa môže mať rozvrh plný kreslenia, spevu, alebo herectva. V štyroch rokoch už vie spravidla hrať na jeden hudobný nástroj, ovláda základy matematiky a gramatiky. V piatich sú už ratolesti plne pripravené na školu.

Školáci sú už samostatní

V Japonsku a Južnej Kórei chodia už šesťročné deti do školy úplne samé. V tom čase už vedia počítať, písať a čítajú jednoduché knihy. Ázijci veria, že pri tom, ako sa učia počítať, si stimulujú frontálny lalok zodpovedný za tvorivosť.

Kariéru si mladí vyberajú sami

Vo veku 12 až 14 rokov už dieťa považujú za dospelého. Robí vlastné rozhodnutia, ale s výberom toho správneho povolania sa príliš neponáhľa. Stále sú dôležité osobné väzby a nikto ich zo spoločného hniezda nevyháňa, no rozhodujú sami za seba.

Čo si o tomto systéme myslíte vy? Príde vám priliš organizovaný a drastický, alebo skôr inšpirujúci?

K téme

Voňavá pochúťka z bôčika na ázijský spôsob. To musíte vyskúšať!

Ako pristupovať k nadaným deťom, aby naplnili svoj potenciál?