Ako psychicky podporiť svoje deti na prijímačky na strednú školu?

Šialenstvo príprav na prijímacie skúšky na stredné školy je veľmi silne cítiť vo vzduchu. Preplnené prípravné kurzy, doučovanie päťkrát týždenne, víkendy a prázdniny v duchu Musíš sa učiť. Príprava je samozrejme dôležitá. Nielen tá vedomostná, ale aj tá psychická.

Ako bývalá pedagogička, ktorú učenie stále baví, pomáham mnohým študentom s prípravami na skúšky na ŠŠ aj maturitu. A tak som v absolútnom centre diania. Prosba o doučovanie dieťaťa na prijímačky na stredné aj päťkrát týždenne, pokojne aj o desiatej večer, nie je výnimkou. Kto zvolil prípravu dieťaťa už od septembra, býva pokojnejší. Tí, čo vo februári po jednom teste nanečisto zistili, že ich jednotkár má 18 bodov, šalejú. Nedivím sa, doteraz sa domnievali, že ich dieťa je na základnej škole kvalitne pripravované a tie jeho jednotky snáď hovoria za všetko. O dvojkároch a horších ani nehovorím. Bohužiaľ nie je jednotka ako jednotka.

Testy na prijímačky nie sú o bifľovaní a doplnení pravopisu, ale o premýšľaní, prepojení všetkých znalostí, rozvrhnutí práce, schopnosti čítať text dlhší ako post na Instagrame a navyše s hlbšou myšlienkou. O porozumení pokynom, o využití svojej slovnej zásoby, ktorá často chýba, a tak sa stáva problémom aj porozumieť základným prísloviam- Kto inému jamu kope, sám do nej padne alebo slovnému spojeniu verbálny prejav. Kto za to môže, tak trochu rodič, škola, systém aj doba. Príprava vedomostí a postupov je dôležitá, ale psychická podpora, vytváranie dobrej klímy pre učenie a podpora sebahodnoty dieťaťa by nemala byť zabudnutá. Čím sa prijímačky blížia, tým sa stáva táto oblasť dôležitejšou.

Ako psychicky podporiť svoje dieťa pred prijímačkami?

Doprajte mu aj voľný čas

Posledné mesiace sa len učia, doučovanie má každý deň aj niekoľko hodín, a keď má trochu voľna, tak ho rodič tak trochu tlačí, aby sa radšej učil. Prechod z ľahkého popoludňajšieho učenia či žiadneho na absolútny učiaci maratón je pre každé dieťa náročné. Toľko informácií, mozog neustále v záprahu „mysle, mysle, mysli“. A ono to už zrazu nejde. Každé dieťa si potrebuje oddýchnuť, mať aj trochu iné myšlienky a zážitky, ktoré hlave doprajú odpočinku a dajú priestor nadobudnutým znalostiam usadiť sa. Preto nechajte dieťaťu aspoň jeden deň voľný, dve hodinky denne pre jeho záľuby, možnosť robiť čo ho baví. Nie je to na škodu, ba na úžitok. A preto ho nechajte prebehnúť, zapariť hru, zísť obľúbený seriál, alebo vyrazte na výlet. Mozog potrebuje učiacu pauzu.

Upokojme sa ako rodičia

Veľakrát je to rodič, ktorý začne šalieť a doposiaľ pokojné dieťa, ktoré si tak nejako verilo, sa stáva uzlíčkom nervov. Najmä akonáhle rodič zistí, že iný rodič, známy, kamarátka svoje dieťa pripravuje oveľa viac. Má viac kurzov, hodín doučovania… a to naše nie. Nastáva panika, vtierajú sa myšlienky, že „ten náš tie prijímačky neurobí“. Nervozita rodiča prináša do rodiny stres a nedôveru v dieťa. Často počúvam od svojich študentov: ”No, mama si myslí, že potrebujem viac dúčka, je dosť v nerve…” Chápem to, umiestniť dieťa na strednú školu je ďalší dôležitý krok v jeho budúcnosti, a tiež ďalšie 4 roky pokoja.

Tu je na mieste sa ako rodič a dieťa porozprávať. Ako rodič mu oznámiť úprimne z čoho mám strach a nechať dieťa povedať v čom si verí a v čom potrebuje naozaj pomoc. Dať dieťaťu dôveru, že veríte, že to zvládne. Neustálym doučovaním a tlakom na učenie skôr dávate najavo opak. Nevyšiľovať pri každej chybke v teste či menšom počte bodov na prípravnom teste. Aj dieťa má niekedy deň blbec, je choré, nervózne z nového prostredia, spolusediaceho, zmeny počasia,… V neposlednom rade sa porozprávajte o tom, keď výsledky nebudú dostačujúce. Majte plán B a hlavne mu dajte najavo, že výsledok v teste neurčuje to, ako ho máte radi. Podpora a bezpodmienečná láska je v tejto chvíli viac než dôležitá

Nájdenie silných stránok, podpora a pozitíva

Keď svojich študentov doučujem, neriešime len gramatické javy, ale aj aký je ich spôsob učenia, ich nastavenia, čo ich dokáže rozhodiť, ako sa sústredia, kde im to nemyslia a kde naopak excelujú. Na to čo im ide, sa zameriavame a posilňujeme. Je dôležité vedieť, v akej oblasti si dieťa verí a v tej nájsť upokojenie a sebadôveru. Aké typy príkladov a otázok mu idú ľahko? Čo ho baví? S tým napríklad v teste začína.

Často sa tiež stretávam s rôznou pozornosťou – jedno dieťa je schopné si sadnúť a písať, druhé sa rozbehne až pri siedmej otázke. Potrebuje si zvyknúť. Iné je zas od dvadsiatej otázky unavenej. Veľké množstvo textu, na ktoré dieťa nie je zvyknuté, dokáže tiež rozhodiť, a tak si text, ktorý nepotrebuje, zakrýva papierom. Z niektorého dieťaťa vylezie, že tie písmenká sú veľmi malé a zle sa mu čítajú, iného rozhodia, že sa dvaja obrí chlapci stláčajú v jednej lavici a nemajú priestor. Banalita? Vaše dieťa prežíva situáciu prijímačiek prvýkrát v živote, aj tak extrémne učenie. Všímanie si ako pracuje, učenie ho stratégiám ako sa učiť a pracovať s textom je mnohokrát dôležitejšie ako vety vedľajšie. Učte ho podtrhávať a prácu s ceruzkou, upokojiť sa dychom, keď naň príde nervozita, nevidieť po prvej otázke, ktorá mu nejde všetko čierno. Z chýb, ktoré pri príprave urobí, sa učte. Ak to ako rodič úplne neviete, máte predsa učiteľa alebo učiteľku na doučovanie, tak ich o toto požiadajte, pokiaľ to už sami nerobia.

Zdroj/autor: Petra Kubalová, pedagožka a osobní koučka, zenysro.cz

K téme

Nevzhľadné znamienka s chlpmi. Sú nebezpečné?

Surovina, ktorá zabráni kŕčovým žilám a detoxikuje organizmus