- Zivotsdetmi
- Články
- Voľný čas
- Láska až za hrob. PS: Milujem Ťa, babička
Láska až za hrob. PS: Milujem Ťa, babička
Každý z nás má na svete svoju najdrahšiu lásku. Pre niekoho je tou osobou mamička či otecko, pre iného súrodenec, babička či dedko. Toto výnimočné puto sa zrodilo medzi babičkou a vnukom, o ktorých rozpráva tento príbeh. Keď prišiel na svet drobný uzlíček ručičiek a nožičiek, babička "Nan", ako ju neskôr sám potomok prezýval, ho zahrnula ohromným množstvom lásky a starostlivosti. Sila spojenia, ktoré sa medzi tými dvoma vytvorilo, je až nevídaná.
Chlapcova sprievodkyňa
Babička Nan a jej drahý vnuk spolu trávili všetky voľné chvíle a videli sa takmer každý deň. Keď bol chlapec ešte maličký, babička s láskou hľadela do jeho očí a zniesla by mu snáď aj modré z neba. Chovala ho, kŕmila, hojdala, bozkávala a hýčkala. Keď trochu povyrástol, pravidelne u babičky prespával. Vždy mu pred spaním čítala rozprávky a keď zaspal, prikryla dekou jeho i chlpatého plyšového opičiaka.
Postupom času odovzdávala Nan vnukovi svoje znalosti a učila ho, čo to znamená byť mužom. Stala sa tou najdôležitejšou postavou v období jeho dospievania. Chodili spolu pravidelne kŕmiť labute, vyrážali do mesta na prechádzky a sedávali na ich obľúbenej lavičke so šálkou horúcej čokolády. Aj keď Nan postupne zostarla a chlapec dospel v muža, na ich vzťahu sa nič nezmenilo. Naopak sa stal ešte pevnejším a silnejším.
Keď vnuk dospel, Nan bohužiaľ ťažko ochorela. Obaja vedeli, že jej už príliš veľa času nezostáva. O to viac sa snažili si zostávajúci spoločný čas užiť a tráviť ho zmysluplne. Oddanosť, s akou sa vnuk o svoju drahú Nan staral, bola úplne odzbrojujúca a dojemná. Obliekal ju, zaväzoval jej šnúrky, kŕmil, rozprával sa s ňou, a hlavne bol nablízku, keď to najviac potrebovala. Nakoniec zomrela keď ju pevne držal za ruku a plakal. Z tohto príbehu cítiť aká dôležitá je láska a oddanosť ľudí, ktorých potrebujeme.